Basnicky.sk

Stála som tam, na okraji tej smrteľnej priepasti,
život mi nedal okúsiť primnoho svojej slasti.
Poznala som len biedu a ten žial hrozný,
ako mohol byť môj osud taký nemožný?
Jediné svetielko v mojom živote si ty bol,
teraz však v mojom srdci sídli len bôl.

Hovorieval si, že som jediná tvoja ruža,
a ja som tvrdievala, ze si moja večná múza.
Tvrdil si, že ma budeš lúbiť navždy,
ale ty si sa dopustil tej hroznej vraždy.
Zabil si, zavraždil, ku mne svoju lásku
a ja mám teraz v srdci vyrytú vrásku.

Ako si mohol? Ako si to mohol dovoliť?
Veď ja bez teba nemám prečo žiť.
Prečo si tam išiel? Prečo si do toho auta sadol?
Prečo preboha náš osud tak strašne dopadol?
Prečo si dovolil aby ťa ovládol ten mikrospánok?
Prečo namiesto tvojho objatia cítim len vánok?

Hľadám ťa nocou, hľadám ťa láska tmou,
prepáč, ale ja musím ísť naozaj za tebou.
Ja nedokážem bez tvojej lásky žiť,
moje srdce už nemá viac pre koho byť.
Stojím na mieste kde sa zrútilo auto tvoje,
stojím na mieste kde dopadne telo moje.