Ostrovčekom pokoja
sušíš mokvajúce rany,
z bezbrehej lásky
sa mi rozdávaš.
Si prameň viery
v dokonalosť života
aj v jeho tajné smery
pomedzi ľudí.
Pomaly budíš
každú časť
mojej duše,
objímaš celý svet
v jednom kúsku
tohto ja.
V modlitbe
práve za teba,
prosím,
premeň sa...
Dátum vloženia 18. 3. 2010 16:38nickmyname49
...na večnosť
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2323
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
nick páči sa mi to ,ale prvej strofe si mohol venovať viac
konkrétne mám na mysli
z bezbrehej lásky
sa mi rozdávaš.
18. 3. 2010 17:30 - daisy35
pjeknee ee ee
18. 3. 2010 19:36 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Hm, čo presne myslíš lajko?
a ďakujem vám (Limetková šťava )
19. 3. 2010 16:22 - lajko71
no mal som na mysli
z bezbrehej lásky
sa mi rozdávaš.
neviem či to patrilo žene ,ale myslím ,že áno
ja by som to skúsil napr
bez brehov
sa mi rozdávaš
tak útla a predsa
bez brehov sa mi rozdávaš
je to bez slova láska a predsa je to láska
ale ak sa ti to páči tak ako to máš tak je to ok a ja som sa len mýlil colu na to
19. 3. 2010 17:28 - nickmyname49 (napísal autor básne)
ja som nechcel, aby tam bola možnosť, že by to vyznelo nejak telesne alebo pod. a aj preto som tam dal, že práve z tej lásky a nie kvôli ničomu inému... ale môže byť, že by sa to dalo nahradiť aj niečím iným... dík za vysvetlenie
22. 3. 2010 22:43