Basnicky.sk

Prešľapujúc na zastávke,
prepínam si empétri,
šuchot lístia - jeseň Košíc,
stojím dobre - v závetrí.

prisahám, že bol som ok,
mal som iba jedno pivo,
bol som triezvy, fakt niet pochýb
krv mi správne rozprúdilo.

zvuk košickej emhádečky,
vzbudil vo mne pozornosť,
Aha! ... ide na stanicu!
zvolal som si na radosť.

poloprázny mestský spoj,
plus luxusné sedačky,
štikni lístok, vraví mozog,
bežiac v plné otáčky.

siaham rukou do nohavíc,
bohužiaľ len po lístok,
označovač blikol, pípol,
voľno - sadám na zadok.

cítim sa tak samostatne,
usmievam sa popod fúz,
bože už som taký veľký,
zvládam sám aj autobus.

vo chvíli tej eufórie,
padá na mňa divný tieň,
"lístok, prosím", vraví ženská,
krásna ako zhnitý peň.

jasné pani, počkať chvíľu,
opäť šmátram vo vačku,
vyťahujem dôkaz česti,
razím, nemám žuvačku.

neoznačil ste si lístok,
snaží sa mi naznačiť,
ja však viem, že to je hlúposť
- musel som ho označiť.

civím ako nedochôdča,
lístok biely ako sneh,
to je v p***, vravím tíško,
akoby ma udrel mech.

"doklad vašej totožnosti",
žiada žieňa zákona,
neochotne šmátram opäť,
siaham na dno talóna,
"ale veď som označoval"
rozčúlim sa navonok,
avšak dych po svetlom pive
ničí snahy zárodok.

vybavený za minútu,
v snahe tomu rozumieť,
zahĺbený do svedomia,
zrak z nej neviem odoprieť.

aby som to skončil stručne,
dám tu ešte dodatok,
že som zmeškal môj spoj domov,
smer - cestovný poriadok,
musel som sa j***ť vlakom,
ako k**** posledný,
d*****ť sa do Prešova,
ch** som teda dôsledný

Posledná aktualizácia: 2. 3. 2010 01:27