Basnicky.sk

Pálim oblak za oblakom
a ponevieram sa po zrakových vnemoch mojich túh.
Skutočný orgazmus vnadných obrazov.
Postihlo ma súkvetie
stromov, listov, katedrál...

Slamený klobúk zahodený v tráve...

Dívam sa vyziabnutou tvárou,
kus odtrhnutého mäsa zo snov.

Pálenie uší ma nevníma,
skučí v kútiku zasnenia,
smädný pes, vlčie mačatá, stuhnutý hárok papiera.

Tma hasí kamene pariace zradu.
Čierny orgován...

Na hrobe schúlenej postavy ma pokarhaj.
Hriešne kŕdle hadov, smútok z ich útrob
ma nevysloviteľne fascinuje.
Počerná tvár...

Znetvorený úsmev ma sprevádza na cestách,
tam, kde vidiny smiechu zdajú sa tak obscénne.

Osuš hrudku hliny na mojich perách.
Hrdelný výkrik ma zmiatol v ozvenách.
Chuť zeme sa zadúša...

Ešte chvíľu tvár a potom len prázdna duša.
Ešte chvíľu vydržím nedýchať...

... navždy.

Posledná aktualizácia: 19. 2. 2010 10:54