Koruna lásky nás znesvätila.
Kráľovská sonáta mŕtvych uší.
Koberec snov sa stráca v obraze neuhasínajúcej skazy.
Klbkom pier sa snažím zovrieť tvoju tvár,
až kým ospalo neumriem ako kus zverstva.
Pocitom sa snažím ukázať pahyľ krvi,
svoju znetvorenú známku tváre...
... len to, čo ostalo po otvoroch z očí.
Onemela som.
Už nevládzem dýchať,
krútim sa na posteli, hadí dych mi kradne obzor.
Už nevidím...
Čiernou tmou v zreniciach sa snažím potápať.
Vlasy sa stávajú už len ozvenou.
Kus kamenného tela...
Len kus vyprchaného šťavnatého tela...
Zrastená s trávou ostanem s tebou,
len aby si nezabudol.
Len aby oči stretávali žiaru zbytočného umierania.
Dátum vloženia 12. 2. 2010 15:03Susinnon
Koruna lásky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1528
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- S
to vytvaranie atmosfery uvodne ti nejde. vsimol som si to pri viacerych veciach. v momente ked ides do seba tak to zacne byt zaujimave. i ked konkretne tato vec mi prisla dost slaba. na to kolko by si z toho mohla vytiahnut.
12. 2. 2010 15:07 - Susinnon (napísal autor básne)
Ďakujem. Takže zapracovať na úvodoch... tie sú vždy najťažšie budem sa snažiť
12. 2. 2010 15:28