Basnicky.sk

Koruna lásky nás znesvätila.
Kráľovská sonáta mŕtvych uší.
Koberec snov sa stráca v obraze neuhasínajúcej skazy.
Klbkom pier sa snažím zovrieť tvoju tvár,
až kým ospalo neumriem ako kus zverstva.
Pocitom sa snažím ukázať pahyľ krvi,
svoju znetvorenú známku tváre...
... len to, čo ostalo po otvoroch z očí.
Onemela som.
Už nevládzem dýchať,
krútim sa na posteli, hadí dych mi kradne obzor.
Už nevidím...
Čiernou tmou v zreniciach sa snažím potápať.
Vlasy sa stávajú už len ozvenou.
Kus kamenného tela...
Len kus vyprchaného šťavnatého tela...
Zrastená s trávou ostanem s tebou,
len aby si nezabudol.
Len aby oči stretávali žiaru zbytočného umierania.