Basnicky.sk

miso2550  Zobraziť/skryť lištu autora

Výčitky

Keby som ta len vtedy poslúchol

A neodohnal ta preč,

Tak by som tu teraz nestal a nepýtal sa prečo, slzy mi stekajú po líci

Studia ma ako keď sme si spolu ľahli na trávu čerstvo posiatu rannou rosou

Nad hrobom tvojim posiatom kvetmi, z jemnej zeminy už klíči zárodok nového života

Ja tu stojím, v ruke tvoju najobľúbenejšiu kvetinu mam

Je to ľalia, láska moja ,

Kľakol som si na kolena , polozil ľaliu na tvoj hrob a vidím tvoju tvar

Dal som ti ju na našom prvom rande a dávam ti ju aj teraz na našom poslednom

Ach, prečo len som ta neposlúchol a prehováral som ta , aby si išla

Stačilo len jedno slovo , jedine krátke slovo , Nie

Ja svojou zadubenosťou som to nedokázal povedať

Chcel som ti len to najlepšie , ale jediný krát v živote som sa mýlil

A teraz len čakám kedy sa spolu stretneme a ja ti zase dám ľaliu a bude to ako vtedy, láska moja
Dátum vloženia 6. 2. 2010 17:15
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1681
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. lajko71

    v tvojich básniach je cit len by to chcelo nahodiť nejaký fajn oblek

    7. 2. 2010 10:15
  2. miso2550 (napísal autor básne)

    fajn oblek , uvidíme či na to mám

    7. 2. 2010 10:29
  3. lajko71

    máš na to

    7. 2. 2010 10:43