Keby som ta len vtedy poslúchol
A neodohnal ta preč,
Tak by som tu teraz nestal a nepýtal sa prečo, slzy mi stekajú po líci
Studia ma ako keď sme si spolu ľahli na trávu čerstvo posiatu rannou rosou
Nad hrobom tvojim posiatom kvetmi, z jemnej zeminy už klíči zárodok nového života
Ja tu stojím, v ruke tvoju najobľúbenejšiu kvetinu mam
Je to ľalia, láska moja ,
Kľakol som si na kolena , polozil ľaliu na tvoj hrob a vidím tvoju tvar
Dal som ti ju na našom prvom rande a dávam ti ju aj teraz na našom poslednom
Ach, prečo len som ta neposlúchol a prehováral som ta , aby si išla
Stačilo len jedno slovo , jedine krátke slovo , Nie
Ja svojou zadubenosťou som to nedokázal povedať
Chcel som ti len to najlepšie , ale jediný krát v živote som sa mýlil
A teraz len čakám kedy sa spolu stretneme a ja ti zase dám ľaliu a bude to ako vtedy, láska moja
Dátum vloženia 6. 2. 2010 17:15miso2550
Výčitky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1681
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti