Basnicky.sk

Ráno vstávam o pol druhej,
v teple a nie v zime tuhej.
Na raňajky čaj aj medu,
nerobím ja z práce vedu.
Opraty nech berú voly,
do pol piatej furt som holý.
Bez náhlenia a aj stresu,
nahé ženy sem sa nesú.
To zas bude strašný deň,
samá práca no zlý sen.
Narobený ako mula,
daľšia na mňa oči gúľa.
Nevládzem už, mám už dosť,
cítim sa jak u mňa hosť.
Už nech skončia tieto muky,
šak mám iba jedny ruky.

Pred domom na mieste krivom,
prevrátil sa náves s pivom.
A keď som z neho ako tyčka,
vybúra sa borovička.

Ťažký údel mám ja viem,
povedať len jedno chcem.
Niekto žije, niekto plachtí,
iných zasa práca šľachtí.