Basnicky.sk

Susinnon  Zobraziť/skryť lištu autora

V záplave myslených perín

Končiaci blázon ma spálil
a ja živá nie som predurčená byť.
Odkedy sa sláva zrodila do mojich brán,
nespávam, len ticho túžim utiecť do machov zelených jabloní.
Odídem? Ostanem?
Sama sa rútim cestou plnou zablatených perí.
Nebudem sa strácať a takto robiť
láskavosť druhému jadru osobností.
Odídem, až keď sa nasmejem na samopašnosti
opustených tiel.
Odídem a sama sa stratím v záchveve klavírnej sonáty.
Sám orgován ma núti sa trápiť
a ja v záplave myslených perín
zúfalo sa sama učím zaspávať.
Sen je ako studňa vyschnutých konárov,
bolestne ma zraňuje na najjemnejších miestach.
Chĺpkom tvojej duše sa podarí možno odísť,
ale neuverí ti žiaden stroskotaný básnik.
Nemo odíď a plač nechaj na slabých.
Nemo... tak ticho, ako to len ty dokážeš...
Dátum vloženia 3. 2. 2010 00:29
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1386
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. rohlík

    samá genitívna metafora...basen v pohode zapadne do tejto stranky...ale okolo mna len tak preletela...ziadny obraz ma nejak nezaujal...vsetky sa mi zdali len tak sami pre seba...a aj to neustale pisanie o sebe (to nie je len u teba) je uz dost vychodene a mna osobne nebavi citat neustale, kto co citi a citil...

    3. 2. 2010 08:13
  2. Susinnon (napísal autor básne)

    Ahoj rohlík.

    otázka: čo znamená genitívna metafora?

    a vieš, ako to chodí, väčšinou chcú ľudia poéziou vyjadriť svoje pocity sami pre seba a snáď tým oslovia aj niečie podobné pocity...
    tieto básne, čo tu píšem, som písala veľmi dávno, pridávam ich tu, aby som mohla neskôr pridať novšie a novšie

    3. 2. 2010 16:25