Basnicky.sk

Späť sa díva spoločnosť,
tam, kde priepasť tvorí úkrop.
Zlá ruka siaha, vrhá márnosť.
Zdolať ju? Dať sa nechať spárať z útrob?

Jeden strom zvisne, uschne...,
ale obrastá strmím papradím.
Jak vyrezať ten ostatok nehnusne?
Je to reál? Teraz cítim, sám seba radím.

Nemožno sa zslobodiť?
Vyviesť ducha von z komnát...
už sviece dohasnú, státisíce, pohľad sklom rozbiť.
Uzatvára sa mi reťazec pripravených vrát.

Nesmierne túžim dostať sa na vrchol skalný...
kde sa vanie čistá príroda, vzduchom prúdi.
V stred jazier stáť na vode, pohyb valný...
Tu, kde sa hriešny anjel zrodí.

Je vôbec možné okúsiť vysokohorské toky?
Prúd, harmónia, dušu vrátiť spätne.
Kde mnohé upevnia svoje zraky.
Nech mi už nik to čo je moje nekradne!

Aj keď verím, že šánc sa míňa...
okol veriac, že sa semä vzbudí...
jak Ježiš okúsil pohár ,,červeného,,vína,
tak červená eufória kol mojej duše prúdi.

Drsným spisom.

Sám sebe zašliapol som semä plodnosti!
Tváriac sa bez zlosti!
Vyschnúť do kosti!
Zhnusí sa mi život útrapnosti!
Nie som kráľ, Mesiáš...
čo keď Ty čitateľ práve klesáš?!

Záver...

Čo to je? To niet normálne..