Basnicky.sk

Cítila som sa divne.
Hrdlo som mala ako vo zveráku.
A niekto ho priatiahol.
Vykričala som ti z posledných síl, že ťa nenávidím
a zahodila celé tie dva roky.

Zbalil si si kufre a ja som nenamietala.
Vrátil si kľúče a dal mi posledný bozk.
Prešlo už pol roka a on je taký úžasný.
Je múdry a má krásny úsmev.

Vyzerá úplne inak ako ty.
Zaklame mi, že vyzerám krásne
aj keď som sa práve zobudila.
Je proste očarujúci.

No zrazu cítim, že mi chýbajú tie vankúšové vojny,
všetky tie preteky v tráve.
Chýba mi naša zmrzlina uprostred decembra.
Nemôžem zaspať a kričím tvoje meno.

On chodí na vysokú,
moji rodičia sú z neho úplne vedľa
a ešte nikdy, nikdy ma nenechal stáť pred kinom.
Má veľa kamarátov ktorí sú sladkí ako on.

Chýba mi štvorhodinové maznanie v posteli
a nenahraditeľný pocit, že prichádzaš domov.
Aj tá bitka o posledný cukrík v miske
ktorý si mi vždy nechal.

Odkedy si odišiel, na mojej tvári
sa nezjavil úprimný úsmev.
Moje srdce stále bije ale už nič necíti.
Ty si bol tak jednoducho komplikovaný
a zároveň šialený.

Život je bez teba zrazu fádny.
Chcem znova vidieť tvoje staré kufre,
tvoj zmätený pohľad keď si hľadal kľúče
ktoré som od teba kedysi pýtala.
Zrazu mi to všetko chýba.

Otvorím dvere, zhodím kabát
a tam ma už nikto nečaká.
Ty si tento list nedostal
a on si zbalil kufre po jeho prečítaní...