Basnicky.sk

Pomaly svitá, bude nový deň,
no ja chcem napísať pár slov,
ešte skôr ako ma ovládne hrozný sen.
Pomaly svitá, som opustená,
sama.
Prečo si sa zachoval ako zbabelec,
prečo si odišiel?
Snáď nevieš ako bolí samota a smútok?
Obyčajný klamár,
je mi ťa ľúto!
Keď držal si ma v objatí,
verila som tvojim slovám,
aj keď som vedela,
že to vravia všetci.
Budem s tebou navždy...
Ako krásne to znie
Nie!
Ty si odišiel a tvoje dotyky
odvial vietor.
Som vinná?
Hádam si im neveril,
tým hrozným klamstvám.
Kde si a s kým?
Je to už jedno, si preč...