Basnicky.sk

Stretli sme sa. Včera.
Bol teplý, letný deň.
Usmieval si sa od ucha k uchu
a na chvíľu som možno pocítila šťastie.

Podišiel si bližšie a niečo si zašepkal.
Nepočula som to a možno som mala.
Usmiala som sa no cítila som v teplom vánku
niečo viac ako len nenávisť.

Vtedy si si vybral ruku z vrecka
a v nej si mal pevne zovretú zbraň.
Žmurkol si na mňa
a vystrelil si.

Jednoducho si stlačil spúšť.
Guľka domňa vnikla hlbšie
ako by som predpokladala.
Bolelo to ale menej ako som čakala.

Jediný tvoj pohľad bolel viac.
Zvykla som si.
Možno to bolo aj celkom príjemné.
Teplá, červená tekutina zomňa vytekala
ako dedinský potôčik
a ja som pocítila úľavu.

Možno preto, že sa už viac
nemusím dívať na idiotov okolo mňa,
a možno preto, že už viac nebudem trpieť
keď ťa uvidím s inou.
Každopádne si ma oslobodil.
Istým spôsobom.

Jednoducho si stlačil spúšť
a ja som padla na zem.
Zabolí to, keď vám niekto strelí guľku do srdca.
Do svalu v ktorom bol aj on.
Polícia ho zatkla za samovraždu...