Basnicky.sk

Margaréta vo vlasoch ti zvädla a odkvitla.
Na lúke nepokosenej si ju odtrhla a potom zodvihla.
Bosá v tráve po kolená ztrhala si z nej krídla
zbavila nevinnú pannu o to čo ešte ani nevnímala,nestihla.
S jej osudom zahrala si sa
ako deň s nocou strieda sa
a
lupienok po lupienku :
ľúbi,neľúbi...
za každým lupienkom skrýva sa kus bolesti
a kúsok živého odtrhnutého mäsa
a opäť a opäť kus po kúsku ako netvor
z bolesťou ztrhala si z nej bielý šat,
ztrhala a vyrvala vnútornosti
a potom ešte horúce a živé hodila do trávy...
zakrvavila jej krídla :
...ľúbi,neľúbi...

,a ona ani bolesťou neskríkla
,ešte kosec neprišiel
,ešte nenastal jej čas
a už o život prišla.

,a oni ešte chvíľku vznášali sa povetrím...
,a potom do tráv hlbokých až ku koreňom
do tmy,vlhka,tieňov večných zapadli.
Stratila sa belosť,
stratil sa navždy ich šat svadobný.

Posledná aktualizácia: 20. 1. 2010 23:36