Basnicky.sk

Prečo Pane Bože?

Žila som na tmavom dne hlbokého oceánu skazeného sveta,
medzi blatom, špinou a mužmi túžiacimi len po kráse môjho tela.
Nikdy moju dušu nepošteklil lásky lúč horúci,
lásky čistej a úprimnej bez strachu a bolesti.
Klopala som od srdca k srdcu, no nik mi nechcel otvoriť a tak som sa uchýlila k Bohu a začala sa modliť:
Pane Bože smutno mi je na duši,
zošli mi prosím anjela v mužskej koži.
Čakala som veľmi dlho ja viem,
no Pán ma vyslyšal a za to mu ďakujem.
Stretla som jeho nebeského posla a v tej chvíli sa mi roztriasli kolená,
jediné čo ma udržalo nad vodou, bol jeho krásny úsmev na perách.
Veľmi som túžila vedľa neho zaspávať,
stále byť s ním a sním aj lietať.
Lietať na krídlach lásky k modrým oblakom
a rozprávať mu o tom, že on je tým človekom,
ktorého nadovšetko milujem.
Ale slzy mi stekajú po tvári, lebo tie krásne slová vysloviť nemôžem...
On totiž už svoju lásku má, a nie som ňou ja...
Tak sa ho radšej vzdám, lebo nechcem raniť srdiečka, ktoré sa ľúbia.
Dušu plnú bolestivej lásky mi ostrý nôž reže,
keď odchádzam od neho s jedinou otázkou na perách: Prečo Pane Bože?