Basnicky.sk

02011992  Zobraziť/skryť lištu autora

Nedovolí vymrieť...

Našla som človeka...
čo je tak ľudský.
Čo pozrie sa a usmeje...
a nikdy nepovie ti nie!

Pod tvrdým povrchom...
no sladkým úsmevom...
našla som...
to veľké srdce.

Nedôveru vzbudil...
tým pudom, čo príroda v nás vzbúdza...
Čo nedovolí vymrieť...

No on...
dnes...
dokázal mi, že ľúbi ma...

Ja počuť som to túžila
no keď prišiel tento čas
nemohla som,
ja nič viac.

Iba úsmev...
A zrazu...
Slza... jedna...
sprevádza ju druhá!

Ja sklopila som oči
a bála som sa...
Že v tých jeho
neuvidím...pravdu...
dôkaz

Zavrela som oči...
bála som sa sĺz.

A zrazu cítim dotyk
čo jemne moju hlavu dvíha...

...Neistota...

A v tom tichu...
keď zastal čas.
Ja našla som na perách
vzkaz...

Ja ľúbim ťa
dnes
aj zajtra...
Tu máš dôkaz
ja neklamem...

Chcem ťa!

Posledná aktualizácia: 11. 1. 2010 17:35
Dátum vloženia 10. 1. 2010 00:02
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1846
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Carlo

    ujj... má to ten "nežnonádych", aký patrí zaľúbenej básni. Absolútne sa mi ale nepáčili skratky ako bo atď... a nho ani neviem čo je Veľa píš A prajem, nech vám to vydrží

    10. 1. 2010 00:07
  2. 02011992 (napísal autor básne)

    V prvom rade dakujem... tie skratky mi vycita vela ludi.... ako vie ze som to zazila?? ze som si to iba nevymyslela? hmm psnazim sa teda Ď

    10. 1. 2010 00:14
  3. nickmyname49

    Carlo vystihol výborne to, čo by som napísal ja, takže súhlasím stopercentne...

    10. 1. 2010 01:06
  4. 02011992 (napísal autor básne)

    upravená, dúfam, že je to už lepsie

    11. 1. 2010 20:16