Je čas ísť spať
odhodiť staré kvety
a novým už nedolievať
do duší.
Kiežby si...
ale netušíš
kto je za dverami
tvojho jazera.
Spávame pod stanom
z obrúsených hraníc
myšlienok
vstávame s pohľadom
na úplnosť a na nič
pred svetom.
Prúd nás tlačí
nahor
za okrajmi
zázrakov.
Zabudnúť a začať
znova
získať život
pred zmenou.
Dátum vloženia 8. 1. 2010 01:58nickmyname49
Renesancia
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1372
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
pekne nicky unáša to
8. 1. 2010 07:03 - wwweslo
Čítal som viac krát, snažil som sa pochopiť... Nešla mi až tak plynule ako som čakal... ale inak fajn..
8. 1. 2010 09:29 - medea
Pekné myšlienky, pekne napísané, hlavne 1. a posledná strofa
8. 1. 2010 09:41 - Slave of love
posledná strofa sa mi páčila asi najviac pekne
8. 1. 2010 13:14 - sicreams
musela som si to prečitať dvakrát aby som vtom našla myšlienku ale inak v pohode
8. 1. 2010 15:37 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Nooo, báseň je aj o tom si ju prečítať viackrát a hľadať v nej čo sa dá... a niekedy netreba hľadať myšlienku len sa nechať unášať ... Ďakujem vám všetkým, špeciálne lajkovi, wwweslovi, medee, Kristínke a sicreams
10. 1. 2010 00:19 - Carlo
cítim ppodobne ako ty, ak si môžem dovoliť totoo povedať Páči sa mi veľmi
10. 1. 2010 00:26 - milson5
ten zaver je paradny... podla mna
11. 1. 2010 23:04 - nickmyname49 (napísal autor básne)
ďakujem vám obom veľmi pekne
11. 1. 2010 23:30