Basnicky.sk

cirius  Zobraziť/skryť lištu autora

Štvrtok_Prááásk!

Prááásk!

Zrazu som sa ocitol na zemi. Tma. Chlad. Ticho. Teda skôr ako ticho by som to označil ako prázdno.

Chytím sa za hlavu, cítim, ako mi po nose steká teplá kvapka, prúd. Príliš som sa náhlil? Precenil som svoje schopnosti a neustál som to? Alebo som stratil potrebnú rýchlosť, tak ako vták, keď letí oblohou a ostane stáť na mieste a spadne? Každopádne, bolí to. V hrdle mám zrazu sucho a v hlave zmätok, takú šupu som fakt nečakal. Prišla priamo, z ničoho nič. V hrdle sa okrem sucha objavilo niečo ako zovretie, nebodaj budem plakať? Veď som chlap! Utešujem sa. Zovretie sa premenilo na guču čohosi. Guču strachu, zlosti, bolesti.

Potrebujem si urýchlene nejako pomôcť, pomyslel som si. Niečo na utíšenie bolesti, zastaviť okamžite ten teplý, už aj po lícach stekajúci prúd, dezinfikovať. Zišiel by sa nejaký alkohol. Problém je však v tom, že sa akosi nedokážem postaviť ani na vlastné nohy. To bola naozaj taká rana, že som taký bezmocný? A veru bola, pretože nedokážem ani poriadne zaostriť. Je to, ako keby som prepil celú noc, rozmazané. Srdce sa mi neuveriteľne rozbúchalo a nohy sú roztrasené ako po odbehnutí maratónu. Sadol som si a utieram si potok tečúci dole nosom, stále totiž nevidím, ale nahmatať si nos nie je až taký problém. Som slepý ako krtko. Kvapky stekajúce po tvári sa nevládzu udržať na končeku nosa a brady a tak sa nedobrovoľne spúšťajú na zem a oddávajú sa ruka v ruke s gravitačným zákonom svojmu osudu, prudkému nárazu na zem. Rozplesknú sa tam presne ako som sa rozpleskol ja. Sedím tam dlho, bez pohybu. Veď čo iné by sa aj dalo v tom momente? Nič lepšie ma v tej bolesti nenapadlo.

Po dobrých niekoľko chvíľach nehybného sedenia sa mi konečne vrátil aspoň zrak. Sedím, rukami si podopieram hlavu a pozriem sa priamo pod seba na tú spúšť, čo narobila rieka tečúca po mojej tvári. Pomyslel som si, šport je nebezpečný, hrable pohodené v záhrade vo vysokej tráve sú nebezpečné, otvorené dvere v tmavej miestnosti sú nebezpečné, jazdiť v aute bez bezpečnostných pásov je nebezpečné, krčmové bitky sú nebezpečné, jazda na bicykli v kombinácii s otvoreným kanálovým poklopom je nebezpečná, ale najnebezpečnejšia je aj tak zo všetkého na celom svete láska.

Pod sebou som nenašiel kaluž pozrážanej krvi. Nebolo tam nič. Cítim, ako mi po nose steká posledná teplá kvapka, zoskočí na zem a nevyhne sa svojmu osudu tak ako ostatné. Rozpleskne sa podo mnou, je číra, je to slza. Dopadla medzi všetky ostatné ,ktorých bolo toľko, že vytvorili more. Prameň sa nachádzal pod povrchom, vytekal z puknutého srdca, vyvieral v mojich očiach, potôčik bol povedľa nosa, rieka na líci, veľká rieka na brade a more, to sa nachádzalo priamo podo mnou.

Niet lásky bez bolesti tak ako niet rieky bez prameňa. Pôjdem teda proti prúdu a pokúsim sa ho nájsť. Dúfam, že pre mňa ešte nevyschol.

Posledná aktualizácia: 3. 1. 2010 02:48
Dátum vloženia 3. 1. 2010 02:41
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2299
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Vieš čo? Nie.

    posledné dva odstavce mi to pokazili...neviem, čakala som tam niečo iné..alebo čo....ale do vtedy velmi fajn..hlavne ten "vymenovávací" odsek sa mi páčil

    4. 1. 2010 11:39
  2. cirius (napísal autor básne)

    Tak to ma byt...

    4. 1. 2010 14:47