nebolo tak dávno
čo na kopcoch rozkvitli kvety
neznáme známosti
a tisíce otázok nadomnou
spýtaj sa prečo
prečo je vina bolestná
a rany sa nezahoja za deň
sledujem kroky bažantov
a neviem kam cesta nevedie
výnimočne nepoviem
a výnimočne nezaspím
tak isto ako ty
mám právo vyblednutia kôr
dotyky Van Goghových rúk
vrátia ti intimitu života
veď milovanie nebolí
tak ako je možné že sneží
a nehreje plameň nežnosti
...všetko sa rýchlo pominie
a všetko čo nezostalo pretrvá
spýtaj sa prečo
prečo sme vrstvami šalvií
v tieňohre zapadajúceho prachu
z rozvrstvených fóbií
čiastky tých nôh ktoré
kráčajú po vlastnom strachu
nebolo tak dávno
čo na kopcoch rozkvitli kvety...
Dátum vloženia 31. 12. 2009 10:17Madragon Davos
Rozvrstvení 2/2
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 884
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- kristinaa
ladia mi dnes toje verše , podmanivo a ľahko vyvierajú a tak sa aj čítajú Daniel..mám právo vyblednutia
dotyky Van Goghových rúk
vrátia ti intimitu života
veď milovanie nebolí
tak ako je možné že sneží
a nehreje plameň nežnosti...atď atď...mňa očarili všetky tie zápory , ktoré tak rád používaš
31. 12. 2009 11:09 - lajko71
pekne si to napísal
vieš písať o tom niet pochýb,
jediné čo mi prekáža ,ale to je len môj osobný pohľad,že sa ako kliešť držíš ,presne vymedzenej štruktúry
v svojich básniach...
skús si rozviazať kravatu...
príjemného Silvestra
31. 12. 2009 13:11 - Ruža
Pre mňa ako vždy...pekne precítene napísané
31. 12. 2009 13:12