Podlomilo sa mi nebo
a zostalo visieť
na vlásku
s príliš slabou vôľou.
Povedala si mi
ničoho sa neboj
a rozsvecuj
kým prídem.
- - -
Ozvena zotrváva
v podkrovných izbách
môjho šťastia
so smútkom
neviem piť
z pokazených nádob
bez pocitu viny
za všetko.
Sychravosť všedných vecí
pomaly zabíja
to ticho v samote
v tej samotnej nádhere
nenachádzam cenu
za vykúpenie duše
tak veľmi potrebnej
pre silu chrániť ťa.
- - -
Posledné sucho na jeseň
prenikavý zimný dážď
a moja povodeň
v tvojich záhradách.
Všetko je o láske
a sloboda v nás
hrá nestále sólo
s túžbou v duetách.
Dátum vloženia 28. 12. 2009 23:32nickmyname49 
Prestávam
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1618
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nervaq
pekne napísané
29. 12. 2009 00:58 - lajko71
1,2,5, tieto strofy sa mi páčia...
29. 12. 2009 10:27 - niklíkov
pekne poetické, nemám výhrady
29. 12. 2009 11:39 - Solarfall
..Strasne sa mi ľúbia ..
29. 12. 2009 14:37 - katrin
aj mne
ten záver je pecka:
Posledné sucho na jeseň
prenikavý zimný dážď
a moja povodeň
v tvojich záhradách.
Všetko je o láske
a sloboda v nás
hrá nestále sólo
s túžbou v duetách.
29. 12. 2009 16:05 - Syber
...páči
29. 12. 2009 23:37 - milson5
suhlasim, aj mne sa velmi pacila
30. 12. 2009 00:23 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem vám všetkým veľmi pekne
(Kofola
)
30. 12. 2009 21:59

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
