Basnicky.sk

Hoc ako ďaleko sme od seba, medzi životom a strachom,
je človek určený len pre teba, s citom čo nezapadá prachom.
Pri brehu tichého jazera, na hladine kde voda krúži,
na svoj odraz sa pozerá, a spomína.....po čom tak túži.
Vo vlaku čo odchádza po druhej strane, spia ľudia ktorí dávno vedia,
čo bude s nimi.....čo sa stane, taja to hanbia sa, tak nič nepovedia.

Vety sa nedajú cítiť,
a to sú moje vlastné slová,
tak prečítaj si znova,
moje vety
a cíť všetko čo som v nich schoval.

Hoc ako ďaleko som od seba, medzi životom a strachom,
viem že som určený len pre teba, čo cítim nezapadne prachom.
na brehu slaného jazera, zo sĺz čo spájajú sa rýchlo,
obraz čo na mňa pozeral, zmizol...a všetko stíchlo.
a vlak už zdá sa odišiel, s ľuďmi čo dávno vedeli,
že v živote sa stáva a strieda, čo chceme aj čo sme nikdy nechceli.