Basnicky.sk

Moje sdce nepozná krajší cit,
ako ten, čo dávaš mi pocítiť.

Nešeríš ma rán,
plno smutných rán,
padám voľný pád.

Dnes veriť ti ťažko smiem.
A či smiem? Neviem.

Rany ťažko sa hoja,
pery bozkať sa boja,
navždy však ostanem tvoja!

Cítiť ťa chcem,
poznám ten vnem.

Rozum káže,
samé stráže,
srdce plače.

Sĺz plné koryto,
veľmi srdce bolí to.

bez teba som ako mrak,
chodím spätne ako rak,
na to pekné mierim zrak.

Vzdať sa lásky k tebe neviem,
asi preto, že to nechcem.

Nech si vraví kto chce čo chce,
nehádžte nás v jedno vrece,
veriť sa mi ani nechce.

To, čo cítim, je vec moja,
to, čo robím, vina tvoja!

Som však rada, že ťa mám,
vinu ti už nedávam,
srdce moje tebe dám. Dám?