Basnicky.sk

Malé dieťa spokojne
príma nehu oblých prs.

Cíti mokré dotyky vody,
vôňu zvinutého peria...

Nerozumie žalostným
vzlykom oči svojej mami,
prebúdzajú ho zavše
svojim smutným pohladením.

Prekričať sa nedá visí všade,
nenapísaná nemá otázka,
bože, prečo práve ona?

Tisnú sa malé čiary života
do otcovej dlane ,
ozýva sa anjelom podobná bábika.

Oci, Čo mi to steká po tvári?
To, to je šum krídel letiaceho motýľa.

Klope spánok do ticha,
znavený detský hlas vraví,
mami, moje oči museli byť
neposlušné však.?
Nie oni len spia.

Mami a kedy sa prebudia?
Steká po obetavých lícach
bezmocný žiaľ.

Silné objatie dáva
čudnú odpoveď,
ja ťa nikdy neopustím...

Posledná aktualizácia: 7. 12. 2009 21:30