Tak ako pád listu nesprevádza ston,
mnohí z nás sa rútia k zemi.
Osamelí sa v sebe chúlia, nespustia to von.
To lepšie už nečakajú od iných tu.
Možno v nebi.
Jednoduchosť prostých ľudí,
prepracovaných v žití asi.
Smutné poznanie, veď už nudí.
Šťastie vo svete bledne,
možno sa už neodie do farieb krásy.
Dátum vloženia 24. 11. 2009 23:07palino3
Jeseň ľudí
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1276
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
prvá sloha fantastická, velmi dobre vyjadrená , kĺzavá a citlivá!!! tá drúhá mi trochu pokazila dojem z celku
25. 11. 2009 07:41 - lajko71
sčasti suhlasim s nikilikovom,ale podľa mňa v tej druhej strofe ti neišlo o rytmus ako o myšlienku a riadne hlboku.
neboj šťastie je vynaliezave ono sa nestratí
25. 11. 2009 16:07 - susi
UPOZORNENIE: vyhradzujem si pravo hodnotit vysoko subjektivne (a subjektivne si myslim, ze je to objektivne)
zaciatok nebol z najhorsich myslim prvy vers o stonani, ale kvoli rymom si urobil take inverzie (chap ako neprirodzeny slovosled), aj ony sposobili nelogickost textu (teraz nemyslim celkovy obsah, ale tam kde by mal jeden vers nadviazat na druhy tak akosi nenadviaze, ale toci o niecom inom (formalne))
25. 11. 2009 18:45 - Yannick
GENIALISTIC
25. 11. 2009 21:48