Basnicky.sk

nickmyname49  Zobraziť/skryť lištu autora

Nočná maľba melódie

Do stromov oťažiem
a rozdýcham dážď
na mokré korene
sám si čo rozprávaš.

Zostatok úsmevu
z prebdených večerov
opäť sa vracajú
v spomienkach nočných slov.

Poviem ti rozprávku
s najhorším koncom
kde láska umiera
v náručí poslov.

Prosím ťa nešepkaj
zobudíš city
zo spánku zosnulých
na hranici.

Tam vonia zima
kde rozkladáš svetlo
tam strácam seba
kde lúčia sa sny.

Zhasínam nebo
na pokraji síl
ak hriech nikdy nebol
srdce mi predostri...

Chcel som ho čítať
no nemám čím.
Dátum vloženia 22. 11. 2009 19:46
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1071
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. lajko71

    dnes je naozaj smutný čas ,pozri sa strachu do očí a zistíš kto si.môj dojem je .že neaky zatulaný uhlik ti nedá pokoj ale čo maš s nim urobiť či zahasiť alebo rozduchať na to musiš prísť sám.
    báseň sa mi páči.

    Tam vonia zima
    kde rozkladáš svetlo
    tam strácam seba
    kde lúčia sa sny.

    toto 1

    22. 11. 2009 20:08
  2. Lucyntha

    spominam si na tuto myslim ze si pekne zvecnil ten okamih

    22. 11. 2009 20:25
  3. niklíkov

    máš tam momenty, ktoré ma chytili za srdce,výborné

    23. 11. 2009 16:12
  4. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Ďakujem vám .
    Lucka

    24. 11. 2009 22:52