Ukrývajú sa vo mne slová nezmyselné,
slová bez zmyslu, pointy
chcú ísť von, na povrch,
chcú byť vypočuté,
ale ja im neviem pomôcť
a cítim, že ani ty.
Chceli by sa spájať do viet,
vravieť všetko na čo celý deň myslíme.
To však nejde a stojac pred sebou, večne onemievame.
Len pocity, len pohľady z očí do očí
šťastie, pokoj, neistota, strach.
Neviem, ktoré z tých pocitov sú tvoje
či náhodou nenávidíš ma, to všetko možné dnes je.
Ľudia sa vedia smiať a nebyť šťastný,
vedia sa tváriť akoby im ubližovali,
to všetko sú však len klamlivé hry.
Úprimnosť sa vytratila už dávno niekam preč,
nenájdeš pravú tvár, nespoznáš ju, aj keby si veľmi chcel.
A ľudia držia nad hlavou priehľadný meč,
ochotný zničiť hocičo, hocikoho pre vysnívaný cieľ.
Každý chce pomoc od iných,
no iným nepomáha.
Cítim sa vyzlečená pred vami,
polonahá - nahá.
A ty ho stále nevidíš,
pritom búcha, bije.
Priveľmi chcem márne vrátiť čas,
to čo uniklo nám, čas viac už nepriveje.
Dátum vloženia 22. 11. 2009 04:25ovca
Ty, ja, všetci
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1291
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti