Basnicky.sk

preplakané noci, keď si mi do rán skočil tými nohami z pálivej soli, možno netušiac, že soľ v ranách bolí.

minúty silného mrazu v kryštálikoch niesli skazu tak malú, že ju nik neuvidí.

škoda, že mi nevypálili zrak skôr ako na tvojich hrách stala som sa závislou bez vidiny výhry.

kedy si mi chcel povedať, že si inu hru začal hrať??
stačí jedna guľka pre hráčske masky, keď hráme ruletu lásky.
a môj kohútik práve buchol.

v tej streľbe kričím, že stále si všetkym a ničím, čo žije vo mne silnejšie ako iné...keď tvoje oči boli také divé....

dávno v hline ticho spíme večným spánkom.

viem, že nevstaneme, úver na lásku nie je....
mŕtvi sme už dávno veď to píšem čierne na biele už tisíci raz a stále ten istý mráz cítim.

ten,čo mi spálil líca práve vtedy, keď spálil si dôveru,keď si trošku bledý hadzal srdcia do zberu.

jediné, čo by som chcela je byť opäť dieťa- tak naivné a zábudlivé, že tie rany žive zabudnem rýchlejšie s novou ´hračkou´.

nie, nie som ako tvoje oči.
nie som z tých, čo za každým skočí. nie.

stále vidím tie noci, keĎ MôJ DUCH BOSý CHODIL DIABLOVI DOBRú NOC DáVAŤ.

spoločnosť nevidela to navždy, čo som napísala pod malé samovraždy, že budem ťa mať v sebe, hoc tie pery bledé ani nedotkli sa mojich.

už len zavrieť oči v predstave, že myšlienky tak hravé už pochopia, že ťa nemilujem.
už nemôžem- len to sľubujem..