čo trne spleti lesných krovov,
hľadaním neba premrhali
krásny živel, azur v očiach...
iba v strede krásy dávny močiar.
slzami kropí ostne,
zaplnia nádejou zúfale rany,
ked malým svetlom krásu dá
a len utápa v žiali,
zabudnutý raj.
Dátum vloženia 18. 11. 2009 18:34sicreams
Zabudnuté Rany
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1436
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
pekné lyrické!
19. 11. 2009 07:52 - taraxa
Prvé dva verše sú dosť krkolomné a aj zvyšok mi prišiel ako taký zhluk slov. Ale donútila si ma zamyslieť sa, čo pri jednoduchosti myšlienky oceňujem
19. 11. 2009 10:51 - sicreams (napísal autor básne)
dakujem, ešte sa na tom pousim popracovať aby to bolo- dokonale
19. 11. 2009 19:23