Kráčali sme spolu cestou tajomnou
teraz padám dolu
zatvoril si bránu predo mnou.
Uzavrel si cestu naším túžbam a snom
spadla som do víru a strácam sa v ňom.
Verila som v lásku
v súlad dvoch duší
Verila som.........
Bolo to naivné?
asi áno lebo všetko
je stratené .
Slepo som ťa nasledovala
srdcom svojím
Nechal si ma samú
a teraz tu stojím.
Uprostred cesty
taká opustená
bez snov , túžob , tebou potupená.
Rana veľká v mojom srdci kľačí
hoc už dávno nie sme
za veľa ti vďačím
Pri tebe som pocítila
čo je to byť šťastná
Nič ma netrápilo
moja duša bola jasná.
No náhle mrákota
dušu mi zakryla
stopy sklamania, nenávisti
do srdca vyryla.
Teraz už len spomínam
na tie chvíle šťastia
že to čo som k tebe cítila
bola asi láska.
Dátum vloženia 17. 11. 2009 19:53Čert23
Kronika Duše
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1848
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti