Basnicky.sk

Prsty s nehou bijú do kláves,
cítim ako duša umelca stúpa,
tíško, tíško, len nič nepovedz.

Melódia sa nežne kĺže obývacou izbou
naša láska je bez hraníc .

Moje srdce hladí rumenec tvojich líc,
vždy, keď ťa obime môj pohľad,
slovu láska miliónty krát uveríš.

Tvoj úsmev si ukrývam do rozbúrenej krvi,
pokúsim sa ti ukázať,
krásu zasnežených Himalay ...

Dotknúť sa nesmelo belasého závoja...
aj, keď nebudeme prvý,
cítiš ako srdcia napĺňa,
šum valiacej sa iskrivej farby...

Kráčame pohorím kľukatých ciest,
zohrieva nás šál upletený z hrejivých viet.

Túlime sa k sebe oči zavreté,
pohladenia nasneženej riasenky nesmelé...

Padajú nám do vlasou vločky nehy,
perami povieva vánok tónov,
spoza okna sledujú nás,
tancujúce lístky prebudenej brezy.

Oprieť môžeš o mňa všetko,
čo od šťastia ťa delí,
môj maličký svet ti veľmi verí...

Posledná aktualizácia: 17. 11. 2009 14:21