Ležím v posteli,
zavinutá v deke
píšem báseň
o tebe.
O človeku, ktorého tajne ľúbim.
Ale čo z toho?
Pýtam sa sama seba.
To je otázka pre poeta.
Preto si hovorím:
- Dosť
- Prestaň
nestojí o teba.
Snívať môžem do smrti
no mať -------
Prečo vlastne píšem tieto riadky spanilé?
Prečo od tej chvíle myslím na teba?
Čo chcem vyjadriť týmito riadkami?
.....Pýtam sa....
Kto bude kedy tieto riadky čítať?
Možno len mama,
kde bude izbu prehrabávať,
možno raz budú slávne,
a možno zostanú navždy utajené...
Dátum vloženia 12. 11. 2009 18:35sLečNaNeštastNá
Otázky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1096
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- hmlovina
v treťom riadku od konca myslím, že máš mať keď, nie kde
čítať budú určite viacerí
a keďže je to stránka básnikov, tak aj komenty nejaké asi pribudnú minimálne odo mňa
je to také začiatočnícke, ale oceňujem veľmi, že nie také ako milión podobných... a už v piatom riadku si doslova prezradila čo cítiš...
je to možno ťažké nenapísať, ale veľa čitateľov si radšej domýšľa :o)
možno sa mýlim, ale cítim v tebe potenciál, preto tak obsiahly koment
mne osobne sa páči ak neprezradíš doslovne, čo chceš povedať, nech mám priestor si domýšľať... napríklad ležíš zavinutá v deke... žiadny priestor na fantáziu,
12. 11. 2009 20:33 - sLečNaNeštastNá (napísal autor básne)
oh =D ták dik
13. 11. 2009 17:20