Basnicky.sk

Slávne povstalo praslávne dielo
v hroznom dunení, v metliach,
kde sa sužuje prečisté telo
zeme, čo zvláčil spupný vrah.
Rodné brezy nás ťahajú z jamy,
v túžbe vzťahujú konáre,
obrí dedovia mrázovia s nami
idú v zovretom útvare.

Nad mólom vzbĺklo svetlo prvého majáka,
predzvesť iných svetiel z čiernoty.
Námorník sňal čiapku, zaplakal -
čo sa len v moriach plných smrti načakal,
plavil sa popri smrti, smrti oproti.

Víťaztvo je už predo dvermi...
Čo dlho čakanému dáme?
Nech naše ženy vyššie zdvihnú deti
zachránené od tisícerých mretí -
tak svojho hosťa privítame.