Basnicky.sk

Vari som potomok Orfea,
ten čo jeho smútok srdcom pozbiera?

Tvoje dotyky už nechladia
a mne je tak smutno,
popravili ticho ...mŕtve zomrelo...

plamienok sviece ukázal hĺbku tmy,
prosím, prosím nezhasni.

A predsa neláska ho zhasína,
Budúcnosť sa zmýlila,
minulosť už nie je pravdivá.

Utekajú predo mnou steny tmy,
prázdno nič nevraví
ako ťa opísať ty nič, ty nestály!

lekár mi predpísal dážď
a ešte nejaké nezmysli.

Po daždi ostali čiary vzduchoprázdna,
márne pľúca hľadajú vzduch čo ich nepopáli.

Do hmly vstúpil usmiaty víťaz s plačom na tvári...