Basnicky.sk

minus5  Zobraziť/skryť lištu autora

Úžasná ľahkosť bytia

Dnes plakala za mňa
obloha
od šťastia
že som sa odpútal...

Od seba
od toho maličkého nič
čo stráca sa v dupotaní kvapiek
ako niečo
na čom už dávno prestalo záležať

A iba ja som si to nevšimol

Dnes ma prestali trápiť
všetky otázky
či
kedy
ako
a či vôbec predsa...

Zostal som len ja
o niečo ľahší
sám
s vlastným názorom
a s chuťou hľadieť
len tak
do prázdna
kde všetko plynie ako má

Bez náhlenia
svojím vlastným tempom
z nohy na nohu
ďalej
ďalej za obzorom
kde sa dotýka zem a obloha

Dnes som sa stal všetkým
a všetko vo mne
nadobudlo nekonečný rozmer
že sa musím usmievať
a objímať stromy, autá, brány, ľudí
i tie malé kvapky
čo padali na mňa s otvorenou náručou

Dnes som sa odpútal
a po prvýkrát
som našiel ten spomínaný
pokoj
a znelo mi to oveľa silnejšie
ako pri čítaní slova

"Pokoj Vám... ľudia"

Posledná aktualizácia: 8. 11. 2009 20:11
Dátum vloženia 8. 11. 2009 20:10
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1836
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Maryen

    velmi sa mi to zapaacilo

    8. 11. 2009 20:38
  2. Vieš čo? Nie.

    och....veľké veľké plus za názov

    8. 11. 2009 21:44
  3. Madragon Davos

    velmi fajn báseň

    9. 11. 2009 01:05
  4. rohlík

    pacilo sa...tak nejak si stale opakoval to iste..ale fajn to bolo

    9. 11. 2009 11:43
  5. minus5 (napísal autor básne)

    dakujem vsetkym

    9. 11. 2009 18:43
  6. Syber

    ...aj mne sa páči ...u mňa šikovne evokuješ kladný vzťah k ľuďom a okoliu... to treba jednoducho vedieť podať a si v tom dobrý ...

    "objímať stromy, autá, brány, ľudí
    i tie malé kvapky"


    9. 11. 2009 21:09
  7. nickmyname49

    Veľmi dobre

    10. 11. 2009 22:29
  8. DenisaBlackswan

    tak áno )) dobre píšeš a pozitívne, toto ja moc neviem ;)

    27. 11. 2013 14:44
  9. zafirus

    Musím ťa pochváliť hlavne za tú prežitú hĺbku básne že si išiel na dno duše a začal si si uvedomovať život okolo seba a to kým si v tom nekonečnom čase a priestore ako tá kvapka čo sa nám zdá nič
    má to hĺbku premýšľal si hlboko a dal si to do textu to si cením

    28. 11. 2013 18:57