Každý sa niekedy cíti sám. Dokonca aj keď sme obklopení množstvom ľudí, dokonca aj keď nám berú všetok čas, ten pocit samoty, nepochopenia, úzkosti niekedy cítime všetci a niekedy ani nepoznáme dôvod. Možno iba hľadáme niečo väčšie, niečo silnejšie, čo nás od toho pocitu oslobodí. Niečo čo nám dá nádej, ukáže smer a dá dôvod na úsmev. Hľadáme niekoho. Niekoho, kto cíti to isté, kto je podstatnejší ako svet naokolo, kto vnáša svetlo do tmy. Stretnete ho. Všetko ma zrazu ostrejšie farby, z toho čo bola predtým iba malá studňa je teraz šíre more a z malej iskry sa stane obrovská vatra planúca vo vašom srdci. Často ani neviete kedy, neviete ako, no nedá sa tomu bránit, je to silnejšie ako vy, často silnejšie ako zákon či morálne pravidlá proste to je tu. Necháte sa unášat tým prúdom. Na niektorých miestach je voda tichá, na iných je divoká, no občas je na jej konci vodopád, ktorý sa nedá ustáť. Nie je návod ako túto rieku upádlovať, nikto vám nepovie kde zabrat silnejšie a kde zase ubrať. Nie je to ani recept, ktorý vám povie koľko gramov pozornosti a koľko litrov obetavosti musíte vynaložiť aby to vyšlo. Proste tým vodopádom padnete až na samé dno. No podstatné je sa od neho odraziť, a zase vyplávať na hladinu a vrátiť sa k tomu, čo vás nad ňou udrží. Pretože vždy je tu niekto ďalší, kto vam podá vaše pádlo.
by me
Dátum vloženia 2. 11. 2009 23:16Jiskra 
Kolobeh
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1646
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
