Daj ich nabok
medzi nestále príbehy
rozohrané
vo vlasoch.
Všetok zmysel
dýchať
mi uniká
s poslednými zábermi.
Do vesla
sa opiera spútanosť
mojich pocitov
na hranici.
A nikto sa nepozerá
mojím smerom.
Neexistuje taká silná vôľa
aby posunula čas
a preto sa potápam
na starom brehu
už zažitých rán
zo všetkých
pokusov o únik
do seba.
Dátum vloženia 2. 11. 2009 21:58nickmyname49 
Tvoje stužky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 3565
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
veľmi ale naozaj veľmi mi sadla
2. 11. 2009 22:04 - Syber
začiatok... by mi sedel stručnejší
...posledná strofa je super

2. 11. 2009 22:30 - rohlík
dobre...obe tvoje tu dnes vladnu
3. 11. 2009 13:41 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem všetkým trom
4. 11. 2009 19:50 - Weronika
naozaj pekné

5. 11. 2009 11:26 - Maryen
veeeľmi dobréééé
5. 11. 2009 18:15 - hmlovina
velmi sa mi paci
5. 11. 2009 20:41 - Levica
skvelé je to
pocitové 
5. 11. 2009 22:00 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Dakovalo pekne moc

6. 11. 2009 20:52

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
