Hryzie sprvoti jemne,
ostali po nej odtlačky,
nevnímaš ich
čas plynie pomaly.
Život kráča známym chodníkom.
ide ďalej zrazu stojíš
pred náhrobným kameňom.
Prší v duši,
stekajú slzy po čiernobielom obrázku.
Túžil si veľmi ,aby žila,
keď visel jej život na vlásku,
Zomrela nádej,
položil si zbrane .
Hryzie stále viac zdá sa,
že už neprestane.
Blúdiš neveríš už na zázrak,
noc čo noc ti pečeň trhá čierny vták.
Smútok , sklamanie, tiché nočne volanie ...
Posledná aktualizácia: 27. 10. 2009 21:34
Dátum vloženia 27. 10. 2009 05:17lajko71
Číry nepokoj
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1742
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti