Basnicky.sk

Hodili do mňa toľko kameňov,
že nikto ma už nevystraší nimi,
pasca sa stala vežou - vzpramenou,
najvyššou vežou medzi vysokími.
Horlivým staviteľom ďakujem, nech žial a starosť obide ich zasa.
Raňajšie slnko prvšie vkročí sem,
posledný lúč na tejto veži jasá.
Do okien mojej izby k večeru
vliatajú vetry morí Severu
a hulub pšenicu mi zobe z dlane...
A s božským pokojom a zvrchovane
nedokončený verš i niečo navyše mi tmavá ruka Múzy napíše.