Basnicky.sk

Uprostred sirej zeme
ruže puk vztýčil svoju krásu
uprostred ničoho
v popole anjel zasial spásu.

Na prostej túžbe
túžbe po nehe
kojila sa vášeň,
city bezbrehé.

Z chladného hrobu
duch padlého kričí
ruky má krvavé
koreň červeň tichú ničí
v nej márna snaha požehnať to málo,
to semienko nádeje čo v hĺbke klíči.

V srdci naveky
no len vietor hladí
a tak peklom im je,
že mali sa radi.

To čo sám boh rozdelil
nik už nespojí.
Prekliate nebesá!
Veď chceli byť len svoji!