Mala radosť,
keď do piesku
nakreslila prstenec.
Stála tam, uprostred kruhu,
díval sa na môj strach.
Vábila ma.
A ja zatiaľ druhú
objímal som myšlienkami...
Nechápala.
Už dávno mi
zimomriavky
nebehali po chrbte.
Nechal som ju
robiť dúhu
a odišiel za zlatom.
Dátum vloženia 17. 10. 2009 11:40Egonom
Za zlatom
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1140
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti