Basnicky.sk

Pozerám sa vôkol seba ,
táto doba prehliadnuť sa nedá,
blahobyt strieda ducha bieda.

O čom písať v v tejto dobe ,
varí o chladničke v márnici,
či o tichu v hrobe .

Od zlosti lámem zlaté pero ,
Prečo sa musia , moje oči dívať ,
na tejto doby šero.

Zuby od chladu citov mi drkocú ,
páni z vrchu na špagáte
v papieriku posielajú správu dole,
odkážte žobrákom nech sa tu nemocú.

Mláďa chce naučiť otca žiť ,
veď prečo nie ako inak sa má
v konkurenčnom boji presadiť?

Pošliapali sme kvety všetko čo nám bolo sväté,
duše chodia v svojom svete uzavreté.

Odbila devätnásta hodina ,
večera na stole vychladla ,
žena oči sklopila,
v dobe sa stráca rodina..

Dostali sme návštevu
predvčerom, včera i dnes ,
cíti sa tu už ako doma ,
idem otvoriť dvere prišiel stres.

V citovej sfére nastala doba ľadová ,
kto chladu beznádeji odolá?

Vchádzam do márnice ,
prúdom slz oči zaplavené ,
otváram do chladničky dvere ,
spoznávam naše city,
bielou plachtou zahalené,