Basnicky.sk

Dnes vkladám si srdce
do Vašich dlaní.

Lúčne cesty pod hviezdami
a šepot rozvášnených pier
(z rádia
a hviezdy sú len nálepky na plafóne),
o tom sú noci mojej duše,
naozaj predýchať čo tak kúše,
umelo stvorené!

Svietia fosforové farby hračkárstva
a napálený úsmev ich hlasu,
o melódii vysnívaných čias,
o svetle tisíckrát silnejšom ako hlas.
Hlas sĺz!

Naozaj ich zdoláva,
prebíja viečka nasucho
a výdychy cez zvlhnuté dlane.
Umelosť je dobrá - ten smiech v hustom dave
ŤA UROBÍ ŠŤASTNOU.
NACHVÍĽKU!

Skladám si cesty
lúhaním,
klamem svet smiechom z vína.
Už nejaký čas ho volám len špina.
Nech povzlietne.

Medzi nebom a zemou,
medzi citmi čo skopali mi zajtra,
vystlali tichučkú tmu.
Tušia, že som zaľúbená, že túžim po tom čo čaká ma dnu...

...vlastný hrob
...vlastný priestor
a nepochopené ja!