Basnicky.sk

Nikto nevie koľko ma času na tomto svete
Ale ono sa to pomali blíži
Možno si to neskoro uvedomíte
A vedzte že keď umriete mnohým to veľmi ublíži
Kedysi som chcel odisť dobrovoľne
Ale teraz mi je na tomto svete zrazu dobre
Malo kto vie ake to je
Keď že mate rakovinu vám doktor povie
Že sa bojíte toho kedy sa vám smrť do oči pozrie
Ale ja sa nebojím smrti ale toho že toto všetko raz skončí
Že všetkých ktorých mam rad
Tých ktorý ma milujú,ktorý si ma vážia,ktorým som veľakrát pomohol a pre ktorých som najlepší kamarát
Že týchto ľudí navždy opustím
Ale tak to je a ja nemôžem nič urobiť s tím
Ak ste nevedeli pre čo žijem
Tak je to pre prítomnosť a nie pre budúcnosť
Lebo čo sa stane nikdy neviem
A čo je teraz si uvedomujem
Aj keď niektoré veci ľutujem
A iné keby sa dali tak ich kľudne ešte raz prežijem
A niektoré navždy zastavil
Aby sa tie krásne chvíle nikdy neskončili
A ďalšie by som radšej neprežil
A najlepšie by bolo keby sa z mojej pamäti stratili
Ale mi sme iba herci a život je režisér
Veľmi dobre viem o čom píšem to mi ver
Odžil som si toho viacej ako by som chcel
Aj napriek tomu mierim stále presne na môj ciel
Aj napriek tomu že ma život skúša každý deň
Niekedy si myslím že to nezvládnem
Že ďalej už nedôjdem
Vtedy si spomeniem na par ľudí ktorý pre mňa veľa znamenajú
A ti ľudia práve tuto spoveď čítajú
Keď si na nich spomeniem tak beriem život ako boj
Bodaj by som mal k životu stále taký postoj
Aj keď často vyzerá že mi nič neni
To trápenie dusím stále vnútri
Občas sa pýtam sám seba prečo zrovna ja musím mat rakovinu
Ale aj tak za to ako na tom som nesiem aj ja vinu
Možno už je neskoro uvedomiť sa a vstúpiť si do seba
Už ako osemročný som plakal že nechcem tak skoro odisť
Ale ten čas raz príde a ja budem musieť isť
Ale jedno vám môžem odkázať
A to že budem až do konca bojovať
A ak mi to náhodou nevide
Vedzte že mi tu s vami bolo dobre