Dych berúci okamih
sa mi zavŕtal
do hrude,
keď si sa na mňa usmiala,
potom si odvrátila tvár,
zmizla si,
a odvtedy sa na mne
smeje orloj,
ako sa bezcieľne túlam mestom,
mlčky zdravím staré mosty,
hľadám ťa v tieňoch stromov
zavýjajúcej noci.
Kedysi som žil.
Pre ten okamih.
Posledná aktualizácia: 1. 10. 2009 21:05
Dátum vloženia 24. 9. 2009 23:30fabici
Vieš, aké je to milovať ťa?
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1490
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- fabici (napísal autor básne)
Som trosku pripity a dal som to dohromady za par minut... prvotne, surove, neupravovane...
24. 9. 2009 23:32 - nervaq
....ale pekné
24. 9. 2009 23:47 - Jano1351
no to, že si bol pripitý, to je veľmi dobré, škoda, že to u mňa tak nefunguje
25. 9. 2009 12:35 - fabici (napísal autor básne)
No, uz som uplne triezvy Dakujem vam za komentare, chlapi...
25. 9. 2009 16:05 - nickmyname49
Páči sa mi, tak ako aj ostatným nado mnou komentujúcim
25. 9. 2009 16:30 - yvetta
aj za pár minút sa dá napísať niečo čo má váhu....páči sa mi
25. 9. 2009 20:02 - predpolnocna a.
fabici-nová tvár- bezcieľny romantik..táto nostalgia dojme ...keď sa preliava "okamih"...tááák ok ..však prečo nie ?a kde si sa to túlal ? Prahou ?
27. 9. 2009 13:54 - fabici (napísal autor básne)
Veru, odkryl som moju dalsiu tvar... jednu z mnohych... predpolnocna, ano, tulal som sa Prahou, zatial len v hlave, este som tam nebol... chcem to napravit... A vdaka za komentik
29. 9. 2009 22:30