Basnicky.sk

Kráča po chodníku, ľad mu puká pod nohami, tak ako mu puká srdce...
Od bolesti stekajú mu slzy po tvári a podlamujú sa mu kolená. Hľadí na mesiac.
Jasné svetlo svieti na jeho zničenú tvár bolesťou, krv kvapká na biely sneh.
Vlci vyjú a volajú svojich druhov, lebo cítia slabosť svojho protivníka...
Potichu sa prikrádajú bližšie a bližšie v presile obkľúčiť zničenú obeť,
tak biedne stvorenie umučené bolesťou.
Nemá silu bojovať, poddáva sa smrti, veď jeho bitie nemá žiadnu cenu.
Najsilnejší zo všetkých, s túžbou po krvi,
teraz len plače a necháva ukončiť svoj život
tými, ktorých odpradávna prenasledoval.
Na bielom snehu leží nehybné telo, telo upíra...
Za ľudskú slabosť ktorá v ňom zostala dal svoj mizerný život
a teraz... už len ticho padá do pekla...