Z domovov
sa stávajú jaskyne
ktoré pochovajú
každú snahu.
Zostáva nádej
v mrazivom vetre
na koži pripomína
zjazvenie.
Jednotlivo sa bojíme
strachu
zo samoty.
Na kostolnom námestí
sa zbiehajú
známi aj neznámi
rovnako stratení.
Chyťme sa za ruky
a spievajme do ticha
zídení k sviatosti
za duše zosnulých.
Len jedno dievčatko
s bielymi vláskami
už uniesol chlad
v náručí lístia.
Posledná iskra
odťatie plameňa
hore sa blýska
život sa zamieňa...
Dátum vloženia 11. 9. 2009 23:59nickmyname49 
Nenahraditeľný
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1471
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- kristinaa
uchopiteľná..recitovateľná...jemne napísaná
12. 9. 2009 12:25 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Dík za komentár, Kris
13. 9. 2009 14:10 - Maryen

14. 9. 2009 22:53

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
