Slovom neviem opisat,co citim ked ta zbadam,
srdce sa mi rozbucha a do kolien hned padam.
Cas sa vtedy zastavi,ja vidim iba teba,
a nemozem uverit ze nie si anjel z neba.
Krasne oci,jemne pery a tie tvoje hebke vlasy,
dusa moja so srdcom su opojene z tolkej krasy.
Pohlad straca sa mi v snoch,
kde stastnych ludi vidim dvoch.
Vokol nich je vsetko krasne,maju lasku,to je jasne.
Ruka v ruke idu svetom,
on potesi ju,hoc len kvetom.
Ona posepne mu cosi,
pricom pohladom ho prosi:
Nepusti ma!Privin k sebe,
srdce moje patri tebe.
On zivot schopny za nu dat,
jej stihne uz len povedat:
Uloz sa mi v naruci a otvor srdce svoje,
ja ochranim ho pred zlobou a vlozim don to svoje.
Nech mozu obe tlct pre lasku,ktora nas dvoch spaja,
pre lasku,ktora pre ludi je vstupenkou do raja.
Dátum vloženia 18. 12. 2005 19:54Dusko
Vyznanie
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1575
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti