Basnicky.sk

Pustinou cvalaju dive kone, v hrivach pocut piesen vetra
nie su moje ani Tvoje, tieto krasne dive kone
z prachu ciest su ich postroje tkane
pohana ich nieci hlas
neskusaj nikdy vysadnut na ne
v snahe dobehnut strateny cas

prave cas zmietol spomienky zo stola
Laska, ktora bola vlastne laskou nebola
stopy kopyt vprachu, stracaju sa v dial
tak rychlo, ako radost premiena sa v zial

ani jeden z nich neobzrie sa spat
v snahe nestratit smer a nestratit ciel
ako voda v riekach brehy obmyva
tak aj moja laska v case sa rozplyva

preto nikdy neskusaj vysadnut na ne
v snahe pozliepat, co je polamane
necakaj pomoc od spomienok
po holubici v dlani zostalo par pierok

a tak dalej pustinou kone dvalaju
sliny z pyskov do vetra im frkaju
postav mury, pevnost, hradby
ich tela vsak nesu kridla pravdy

a ani jeden neobzrie sa spat
aby Ti vratil hrdost a vratil cest
kone miznu, nespatris ich nikdy
a v dlaniach miesto mojej tvare, ostanu ti Krivdy