Basnicky.sk

Tvár,
ktorú pri pohľade bežnom
raz nazveš,všedná

tá tvár,
čo pila často v žití dúškom
hrubosť bez dna

zjav,
ktorý pri stretnutí náhod
je nie vždy čistý

a výzor,
čo nepovedal by si,
že je mladistý

zrak,
čo kedysi bol nocou často
zakalený
ten zrak je pri pohľade nadol
dnes rozžiarený

a vpíja sa
do očí čiernych ako trnky
keď hladí ruka roztrasená
vlasov vlnky

a líčko bledé keď
ku kabátu
sa pritúli

tak neprehradia viac toto puto
chladné múry

keď svet sa zrazu
páchnuc zubom
v tvár zacerí

tak útlym dlaniam
najvoňavejší
je dych materí.