Basnicky.sk

Tak to už pochop
ja som nikto
pozerám na prázdny strop
a hviezdy nikde
len v diaľke
úzkosť vyslaná od teba
hľadám zmysel života
bránim sa no som slabá
v kúte sedím zlomená
želám si vidieť anjelov
a stovky svojich hlúpych snov
preveď ma prosím touto tmou
nech už smiem byť slobodnou.

Moji démoni ma objímajú
len od nich cítim lásku
stále sa so mnou nežne hrajú
som na povrázku
a vo chvíľke najväčšieho poblúznenia
zasvieti hviezda oslobodenia
ja viem je to zlé
no ako v priepasti nájsť lúče svetla
keď som už tak veľmi klesla
len posledná nádej vyvolená.

Blýska sa krásna a dokonalá
strieborná ako mesačný svit
je božská ostrá ihla
ako priateľstva mňa a nádeje niť
prechádza mojimi žilami
a ja vidím raj
cítim ho v sebe
ako nebesky koluje
v krvi milých snov
bažiacich za nádejou.

Tekutina sa zmiešala so mnou
a ja rozprestieram krídla
nakoniec som sa predsa len stala slobodnou
a na strope bliká moja hviezda.

Len v kútiku duše viem
moji démoni ma úplne ovládli
že Boh zosiela na mňa hnev
iba on je lepší ako drogy
sklamala som ako vždy
na úľave sme všetci závislí
oči ako púšť bez sĺz
nedokážem už ani plakať
a teraz sa dobre drž
príde triaška.

Nevedela som to.
Nevedela som nájsť svoj ozajstný raj
padám nekonečnou priepasťou
a vo mne napriek tomu žije viera.

Záchrana! volám neustále.
Pomoc! nikto ma nepočuje.
Ja už viem
je ešte jeden smer,
prahnem za láskou
a nevyslovenou otázkou
čo je po všetkom
za hranicou
zistím to a nemám strach
cítim v démonoch nový pach
otvárajú sa ďalšie dvere
zívajúce chladným dychom
tak v poslednom pokuse
možno trošku s ostychom
podávam ruku najlepšiemu priateľovi
svojmu počiatočnému démonovi
volá sa sladkým menom
prevedie ma zradným svetlom
nadýchnem sa a vypnem hruď
nie je viac možnosť k návratu.